Pred 250 rokmi sa v Salzburgu narodil Johannes Chrysostomus Wolfgang Theophilus Mozart.

„Srdce robí z človeka šľachtica, a hoci nie som grófom, možno je v mojej duši viac cti ako u mnohých grófov. Či je to sluha, či gróf, ak ma uráža, je to“ chamraď“.

Toto napísal na prahu svojej zrelosti jeden z najgeniálnejších hudobníkov – WOLFGANG AMADEUS MOZART /1756-1791/.

Mozart a Slovensko

  Jediná Mozartová návšteva Slovenska sa odohrala pravdepodobne na pozvanie šľachtických rodín Pálffyovcov a Amadeovcov počas jeho prevej veľkej európskej cesty, ktorej cieľom bolo predstaviť zázračné dieťa cisárskemu dvoru vo Viedni.

Mozart 2006 

    Najvýznamnejšie podujatia prebehnú v Salzburgu, Viedni a Prahe. Paradoxne, Mozart Salzburg ani Viedeň nemal veľmi rád. Prahu, pre ktorú napísal operu Don Giovanni si však obľúbil. Rodné mesto nenávidel, lebo obmedzovalo jeho talent, a Viedeň sa od neho po počiatočnom záujme odvrátila. Dnes sa k Mozartovi obe mestá hrdo hlásia a pripravili mu veľkolepé oslavy. Netradičným viedenským projektom je Calling Mozart: na 50 miestach vo Viedni sú k dispozícii zvukové súbory s informáciami o skladateľovom živote a tvorbe. Mozart a elektronika je témou podujatia Mozart Remixed. Na programe je aj hudobné dielo I hate Mozart.

         Krása a dokonalosť Mozartovej hudby je ako krása vesmíru, bezhraničná a nekonečná. Jeho melódie sú radostné, plné ihravosti, smiechu a ľahkosti. Skladateľ rozdával to, čoho sa jemu od života nedostalo. Keď si uvedomíme čo všetko stačil vytvoriť, koľko veľkých diel nám daroval prichodí nám na um kométa, ktorá sa znenazdania objaví, rozjasní všetko dookola a zrazu jej niet. Veľmi skoro odišiel, no svetlo jeho hudby nehasne a bude žiariť kým bude existovať ľudský rod.

       V rámci Dni mesta Rožňava, 1.2.2006 na slávnostnom   zasadnutí    Gemerského baníckeho spolku „Bratstvo“ – na stretnutí Hornouhorských baníckych miest, ktorých motto je: „Zachovanie historických pamiatok baníctva“ účinkovali i členky speváckeho zboru Umeleckej únie – teda i žiačky našej školy pod vedením Mgr. E. Kardošovej a Mgr. E. Adamiovej, ktoré v podaní i Baníckej hymny spestrili toto podujatie.

Členkám spevokolu patrí za reprezentáciu našej školy poďakovanie.

Lyžiarsky výcvik

            V dňoch 23.- 28.1.2006 nám ôsmim vyvoleným, závidela celá škola, pretože všetci sa museli učiť a my sme si užívali svah na lyžiarskom výcviku v Rejdovej, spolu so žiakmi z partnerskej školy v Budapešti. S maďarskými žiakmi prišli dvaja učitelia, ktorí ich neskôr učili lyžovať a tri učiteľky ako dozor. Spolu ich bolo asi dvadsaťpäť. Boli to žiaci väčšinou prvého stupňa, z čoho sme my dievčatá boli sklamané, no neskôr sme sa všetci dobre zabávali.

           Dorozumievanie bolo bez problémov, vďaka našim dobrým znalostiam maďarského jazyka. Ubytovali nás  „v škole prírody“, v ktorej je ubytovňa. Počasie bolo vynikajúce! Celý týždeň na nás svietilo slniečko, a preto sme sa neklepali od zimy.

            Všetci naši maďarskí kamaráti stáli na lyžiach prvýkrát, takže s nami „lyžiarmi“ nemohli chodiť na veľký svah. V prvý deň nastal malý problém. Veľký svah bol zľadovatený, čo spôsobilo, že sme sa viac šmýkali ako lyžovali. Okolo obeda sme sa deň čo deň vracali do ubytovne zjesť chutný a výdatný obed. Za ním bola hodinka oddychu a hurá, zase na svah, ktorý bol na druhý deň pekne vyratrakovaný. Po obedňajšom lyžovaní si mnohí odskočili do obchodu urobiť menší nákup. Na večeru nám milé pani kuchárky navarili vždy niečo dobré, za čo sme im pekne poďakovali. Potom  začal večerný program pod dohľadom p. uč. Fabiánovej, ktorá sa neraz nechala strhnúť rytmom maďarských piesní a predviedla nám rôzne tance spolu s kolegom z družobnej školy. Niektorí uprednostnili izbovú zábavu pred diskotékou a iní samozrejme mladší žiaci šli spať do postele. Chlapci hrali biliard, ktorý keby mohli, hrali by od rána do večera. Dievčatá sa mohli venovať stolnému tenisu.

                    Keďže sme boli ubytovaní v škole, v ktorej nechýbala telocvičňa, hneď v prvý večer sme si v nej zahrali volejbal. Po sprchovaní prišla na rad večierka, ktorá nevoňala nikomu. Nikto necítil únavu a radšej sme sa rozprávali. Na tretí deň, čiže „kritický deň“ učitelia radšej neriskovali a neordinovali.




            Ani sme sa nenazdali a týždeň ubehol ako voda. Deň pred odchodom k nám zavítala p. uč. Bencová. Dni prebehli bez úrazov - až na jednu zlomenú kľúčnukosť dievčaťa z Maďarska. Určite každý, kto sa zúčastnil tohto lyžiarskeho výcviku, by si ho s radosťou zopakoval, pretože bol výborný. Ostatní môžu len ľutovať, že nevyužili túto jedinečnú možnosť. Naše poďakovanie patrí i vedeniu našej školy.